O Poľane by sa dalo začať írečitým vtipom, ktorý trefne vystihuje toto rozsiahle územie plné lesov, pastvín, rolí, čistej vody, ešte čistejšieho vzduchu, osád, lazov a samozrejme dobrosrdečných ľudí - Podpoľancov:
Zastaví Blavák na aute s lyžami na streche v Hriňovej na starom sídlisku pri chlapovi v prešiváku, ktorý sa jemne potácajúc vracia z Bujakbaru:
"Dobrý deň, ako sa dostanem na Poľanu?"
"Vieš de bývajú Krnáčovci?"
Blavák sa začuduje: "Nie, to veru neviem"
"No tak môžeš isť do riti a nie na Poľanu, lebo tam sa odbočuje"
Slovensko má dostatok oblastí, v ktorých nájdete vždy niečo nad čím duša pookreje, vždy niečo írečité, alebo ako sa hovorí z každého rožku trošku, zrúcaniny hradu, prírodné zaujímavosti, možnosti turistiky alebo cyklotúry, agroturistiku, alebo jazdy na koni či folklórne a kultúrno spoločenské podujatia. V zime máme príležitosti pre lyžovanie na stredne náročných svahoch. Presne tento popis platí aj pre oblasť Poľana a rázovitý kraj pod ňou Podpoľanie. Výhodné je vytipovať si miesta, ktoré chcete navštíviť a urobiť si časový plán, aby ste sa vyhli stresu a pokojne si vychutnali víkendový výlet, alebo niekoľkodňový pobyt počas dovolenky a predovšetkým si tu dobre oddýchli. Kľud a oddych sú hlavným krédom ľudí žijúcich v tomto kraji.
Podpoľanie je dosť rozsiahla prírodná oblasť, ktorá sa rozprestiera okolo pohoria Poľana s hlavným vrcholom rovnomenného názvu. Podpoľanie leží takmer v strede Slovenska. Nemá pevne vymedzené hranice, ale približne ho môžeme vymedziť od západu riekou Hron pretekajúcou od Banskej Bystrice po Zvolen, taktiež od severu oddeľuje pohoria Nízke Tatry a Poľana rieka Hron tečúca z Brezna do Ban. Bystrice, z juhu štátna cesta vedúca zo Zvolena do Kriváňa a od východu cesta spájajúca obec Kriváň s Breznom.
Poľana poskytuje ideálne podmienky na pešiu turistiku. Turistické trasy vedú priamo od horskej chaty na Poľane, ale aj z obcí a miest pod Poľanou, z Hrochote, Detvy a Hriňovej. Dominantou všetkých túr je samotná Poľana (1.458 m) pozostatok stratovulkánu, ktorý sa po skončení aktívnej sopečnej činnosti prepadol. Dno krátera tvoria dnešné Kyslinky, ku ktorým vedie kvalitná cesta z obce Hrochoť. Severnú časť bývalej sopky tvorí dnešný Ľubietovský Vepor.
Výlet na Poľanu pešo, na výkonnom bicykli, alebo autom
Na vrchol Poľany sa dostaneme z rázovitého mestečka Hriňová z miestnej časti Bystrô, nazývanej miestnymi aj Staré sídlisko, o ktorej sa hovorí v úvodnom vtipe, cez Priehalinu ku koniciam, čo je križovatka troch rôznych prístupových ciest. Tu sa všetky tri cesty spájajú. Nahor vedie už len jedna cesta, ktorá je úzka, ale pomerne dobre značená, prejazdná aj autobusom. Iná prístupová cesta z Hriňovej na vrch Poľany vedie popri hriňovskej priehrade, odtiaľ strmo nahor ku koniciam, alebo miernejším obchvatom smer Snohy tiež ku koniciam, kde sa napája na cestu zo sídliska Bystrô. Na Poľanu sa môžete dostať aj turistickým chodníkom z Detvy cez Kaľamárku po červenej turistickej značke, alebo cez Skliarovo po modrej turistickej značke, prípadne z Hrochote cez Žiarec a sedlo Jasenovú, ale musíte počítať s takmer celodennou túrou, ktorá sa odmení nádhernými zážitkami, výhľadmi, či stretom s lesnou zverou. Doporučujem výlet na výkonnom bicykli.
Poľana je príležitosťou na vyžitie náročných priaznivcov horskej cyklistiky. Medzi Detvou a Hriňovou vedie množstvo cestičiek so spevneným, prevažne asfaltovým povrchom, ktoré spájajú osady (lazy) známe pod miestnymi názvami Skliarovo, Priehalina, Snohy, Krivec a podobne. Cyklotrasy vedúce po týchto cestách sú dobre značené, treba však počítať s tým, že terén je hornatý a vyžaduje určitú fyzickú kondíciu, najmä ak máte namierené až na samotnú Poľanu. Pri cyklo výletoch po hriňovských lazoch na horskáči sa neurazte, ak okolo vás prefrčí miestna ženička na starej ukrajine s kandličkou a taškami na kormáne.
Ak vás láka jazda na koni, prídete si na svoje v obci Látky, ktorá leží iba pár kilometrov nad Hriňovou. Na Látkach sa môžete zúčastniť kurzov jazdy na koňoch s možnosťou niekoľkodňových jazdeckých vychádzok po okolí. V neďalekej obci Sihla, ktorú objavíte na ceste z Hriňovej do Čierneho Balogu, je rozšírený chov huculských plemien koní. V posledných rokoch sa v obci Sihla každoročne v lete organizujú súťaže v jazde na koni spomínaných plemien, spojené s kultúrno-spoločenským sprievodným programom. Do obce Látky sa dostanete z Hriňovej odbočením na Detviansku Hutu smer Kokava. Cez obec Sihla vedie asi najrozbitejšia asfaltka na Slovensku z Hriňovej smerom na Brezno.
Zaujímavosti a prírodné útvary v okolí Poľany
V okolí Poľany, ktorá patrí k najväčším vyhasnutým sopkám v Európe sa nachádzajú zaujímavé skalné výtvory, ktoré tu vznikli počas aktívnej sopečnej činnosti Poľany. Kedysi v neogéne pred miliónmi rokov jej výška dosahovala odhadom až 4.000 metrov, dnes v značne erodovanej podobe len 1.458m n.m. Dno niekdajšieho krátera sa nachádza v oblasti obce Kyslinky, ležiac v nadmorskej výške 750 m. Bohato zalesnené pohorie Poľana bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť od roku 1981. Vulkanizmus vytvoril mnohé zaujímavosti a prírodné útvary v okolí Poľany. Medzi najznámejšie patrí napríklad známy Bátovský balvan, ležiaci pri ceste na Kyslinky v Hrochotskej doline, Kaľamárka, Melichova skala, ako aj neďaleká jaskyňa Abčina, známa aj ako Jánošíkova skala.
Na južnej strane Poľany leží asi najznámejší skalný útvar Kaľamárka, skalný masív Kopa a neďaleká Melichova skala. Ku Kaľamárke sa dostanete popri detvianskom amfiteátri, na ktorom sa každoročne v lete konajú známe detvianske folklórne slávnosti, po panelovej ceste vedúcej až k horárni a chatovej osade. Kaľamárka poskytuje ideálne podmienky na skalolezectvo. Je dejiskom majstrovstiev Slovenska v skalolezectve. Kopa a Melichova skala sú dostupné chodníkom pešo z osady Skliarovo.
Neďaleko od horskej chaty na Poľane sa nachádza vodopád Bystrô. Jeho vody padajú z výšky takmer 20 m. K vodopádu vedie zelená turistická značka od prístupovej cesty k horskému hotelu Poľana, začínajúca asi 500 m pod somárskou lúčkou pri hoteli Poľana, na ktorej sa nachádza lyžiarsky vlek. K vodopádu sa dá prísť aj od juhu po červenej turistickej značke od cesty spájajúcej Skliarovo a Hriňovú. Táto prístupová cesta je však dlhšia. Potôčky tečúce z Poľany sú také čisté, že vody sa možno napiť priamo z potoka priehrštiami. Pstruhov žijúcich pod kameňmi nevyťahujte z vody, sú potvrdením čistoty potoka, ale miestny horár nikdy nespí.
Hrady a zámky pod Poľanou
Obdivovatelia hradov a zámkov sa môžu zastaviť na prehliadke expozície Slovenskej národnej galérie na známom Zvolenskom zámku, alebo môžu navštíviť zrúcaniny neďalekého Pustého hradu v blízkych lesoch pri okresnom meste Zvolen. Rekonštrukcia zrúcaniny neďalekého Vígľašského zámku ukazuje ako správne pristupovať k národnému dedičstvu a ako by mal štát pokračovať v starostlivosti o pamiatky. Milovník histórie a hradov si určite urobí krátku odskočku z Podpoľania do neďalekého Divína na prehliadku zrúcanín Divínskeho hradu, ktorý už leží v Slovenskom Rudohorí, ale od Poľany len čoby kameňom dohodil. Okolité krajiny Európy majú podstatne vyššie príjmy z turizmu ako my, mali by sme sa od nich poučiť. Pritom zrúcaninami sa Slovensko len tak hemží, preto ich oprava je časťou cesty k prilákaniu zahraničných turistov na Slovensko.
Medzi hradmi je najatraktívnejší Pustý hrad pri Zvolene. Posledné archeologické výskumy dokazujú, že Pustý hrad bol rozsiahlejší ako uvádzaný najväčší Spišský hrad. Na Pustý hrad sa dostanete len pešo po náučnom chodníku začínajúcom za zimným štadiónom vo Zvolene. Späť je možné použiť prístupovú lesnú cestu cez Mokraď a Červený medokýš, kde sa osviežite kvalitnou minerálkou vyvierajúcou priamo z vrchu pod hradom, žriedlo je na brehu Hrona. Na návštevu Pustého hradu si treba rezervovať 4 hodiny. Z Pustého hradu je nádherný výhľad na okolité hory a celú Zvolenskú kotlinu.
K Vígľašskému zámku, ktorý sa v súčasnosti intenzívne rekonštruuje aj k zrúcanine hradu Divín vedie dobrá prístupová cesta. Pri Vígľašskom zámku môžete zastať autom priamo pri bráne. Tesne pred vstupom na Divín si však musíte trochu vyšliapať strmým chodníkom. Na prehliadku Divínskeho hradu si stačí rezervovať približne 2 hodiny. Z rujín je krásny výhľad na známe rekreačné stredisko pri Ružínskej priehrade, tiahnucej sa medzi obcami Ružiná a Divín. Starostlivosťou o ruiny sa snáď začína nová éra prístupu ku kultúrnemu a historickému dedičstvu na našom území. Mnoho skvostov doposiaľ iba chátralo, ale možno práve Vígľaš a Pustý hrad budú o niekoľko rokov lákať turistov, ako napríklad zachovalý Zvolenksý zámok.
Aktivity, kultúrne a folklórne podujatia pod Poľanou
Priaznivci kultúrnych podujatí a folklóru iste evidujú vo svojich kalendároch termín Detvianskych folklórnych slávností pod Poľanou, ktoré majú dlhoročnú tradíciu a patria k vrcholom folklórneho leta na Slovensku spolu s podobným folklórnym podujatím vo Východnej. Tieto slávnosti sa konajú každoročne v prvej polovici leta na amfiteátri v Starej Detve. Súčasťou slávností bývajú aj výstavy ľudových remesiel a umenia, spojené s ukázkou výroby žinčice a bryndze. Zároveň v kultúrnom dome v Detve prebieha pre záujemcov aj bezplatná výučba ľudových tancov, ktorá sa z roka na rok teší stále väčšiemu záujmu. Vystúpenia folklórnych súborov z celého Slovenska sa začínajú v podvečerných hodinách a zábava často končí až neskoro ráno. Až v Detve na vlastné oči pochopíte, ako silno je národ Slovenský spätý s folklórom. Mladí, starí, v krojoch i oblekoch, z okolia i z ďaleka, z vidieka i veľkomiest sem prichádzajú davy priaznivcov ľudovej hudby, spevu a tanca.
Podpoľanie a Horehronie oddeľuje rieka Hron počínajúc mestom Brezno až po Zvolen, kde sa zlieva s riekou Slatina. Od Brezna len 8 km sa nachádza svojrázna obec Čierny Balog, vzdialený z Hriňovej asi 30 km, ktoré sa oplatí absolvovať buď náročnou pešou túrou cez horské hrebene, alebo po spomínanej rozbitej asfaltke cez Sihlu, aby ste sa mohli previesť Čiernohronskou železnicou z Chvatimechu do Čierneho Balogu až po osadu Vydrovo. Táto miestna atrakcia je ozajstným zážitkom s nádychom romantiky, histórie a poznania života minulých drevorubačov. Vo Vydrove zriadili pred niekoľkými rokmi lesnícky skanzen. Pri návšteve tohto skanzenu pochopí návštevník význam lesa pre život človeka. Na prehliadku skanzenu si treba rezervovať 3 až 4 hodiny.
Keď ste už v Čiernom Balogu, stačí zájsť do miestnej časti Dobroč, odkiaľ sa smerom na juh rozprestiera Dobročský prales. Na prechádzku Dobročským pralesom si rezervujte približne 2 - 3 hodiny času. Víkendový pobyt, alebo aj dlhší čas trávenia dovolenky v kraji pod Poľanou zaručene navodí pokoj, kľud, voľne plynúci čas, čistý vzduch ( ktorý by sa dal aj predávať ), zachovalá príroda sú prednosti, ktoré dobijú vaše "batérky". Prírodné prostredie v dobrej kondícii a zachovalom stave potvrdzuje vodná nádrž Hriňová, ktorá zásobuje najkvalitnejšou pitnou vodou až ďaleké južné Fiľakovo.
Fanúškovia lietania, bezmotorového lietania alebo paraglidingu môžu lietať na športovom letisku v rázovitej obci Očová. Letisko sa nachádza v západnej časti pri ceste vedúcej z Očovej do Zolnej. Nad letiskom sa vypína nie príliš vysoký kopec, ktorý je na nenáročný paraglajding postačujúci. Vyhliadkové lety si radšej vopred dohodnite s obsluhou letiska, za priaznivých podmienok sú takmer vždy možné. Po návšteve letiska pokračujte ďalej po ceste na Zolnú, hneď po príchode do obce odbočíte vľavo akoby do poľa a prídete ku pamätníku v tvare leteckého krídla. Pamätník symbolizuje povstalecké letisko Zolná, ktoré tu bolo zriadené v roku 1944 počas Slovenského národného povstania.
Milovníci vodných športov môžu využiť vodné plochy na Môťovskej priehrade vo Zvolene alebo vodnú nádrž Ružiná. Na divínskej strane ružínskej priehrady sa počas celého leta konajú rôzne akcie, kultúrne vystúpenia, športové súťaže. Kým na Môťovskú priehradu si musíte doniesť vlastné člny a deky, na ružinskej priehrade je požičovňa člnov a vodných bicyklov v oboch rekreačno-dovolenkových strediskách Divín aj Ružiná. Priehrada patrí k najlepšie vybudovaným rekreačným vodným zariadeniam ešte z predchádzajúceho režimu a tento status si rekreačná oblasť udržuje aj v súčasnosti.
Ak do kraja pod Poľanou zavítate v zimnom období, môžete vyskúšať napríklad lyžovanie na nenáročných zjazdovkách, ktoré sú roztrúsené takmer v každej zo spomínaných obcí. Lyžovanie v Hriňovej umožňuje aj večernú lyžovačku pri umelom osvetlení. Lyžiarske vleky sú na Látkach, Sihle aj na samotnej Poľane. Pri vydarenej zime si užijete kľud na lyžiach za rozumné ceny. Ubytovanie v penziónoch na súkromí, alebo aj v hoteloch si môžete dojednať priamo na mieste, nakoľko Podpoľanie v zime si ešte len hľadá svoje miesto v cestovnom ruchu a rozhodne nepatrí k rušným zimným destináciám.
Mapa Poľana a Podpoľanie
Hranice Podpoľania možno na mape Poľany viesť približne spojnicou miest Detva, Hriňová Lom n. Rimavicou, Sihla, Čierny Balog, Hronec, Podbrezová, Slovenská Ľupča, Poniky, Hrochoť, Očová, Zvolenská Slatina. Chránená krajinná oblasť Poľana s rozlohou 20.000 ha zasahuje do okresov Detva, Brezno, Banská Bystrica a Zvolen.
Autor: Ilém Hárniš Tulák,
Návrat na domovskú stránku - Slovensko
Zastaví Blavák na aute s lyžami na streche v Hriňovej na starom sídlisku pri chlapovi v prešiváku, ktorý sa jemne potácajúc vracia z Bujakbaru:
"Dobrý deň, ako sa dostanem na Poľanu?"
"Vieš de bývajú Krnáčovci?"
Blavák sa začuduje: "Nie, to veru neviem"
"No tak môžeš isť do riti a nie na Poľanu, lebo tam sa odbočuje"
Slovensko má dostatok oblastí, v ktorých nájdete vždy niečo nad čím duša pookreje, vždy niečo írečité, alebo ako sa hovorí z každého rožku trošku, zrúcaniny hradu, prírodné zaujímavosti, možnosti turistiky alebo cyklotúry, agroturistiku, alebo jazdy na koni či folklórne a kultúrno spoločenské podujatia. V zime máme príležitosti pre lyžovanie na stredne náročných svahoch. Presne tento popis platí aj pre oblasť Poľana a rázovitý kraj pod ňou Podpoľanie. Výhodné je vytipovať si miesta, ktoré chcete navštíviť a urobiť si časový plán, aby ste sa vyhli stresu a pokojne si vychutnali víkendový výlet, alebo niekoľkodňový pobyt počas dovolenky a predovšetkým si tu dobre oddýchli. Kľud a oddych sú hlavným krédom ľudí žijúcich v tomto kraji.
Podpoľanie je dosť rozsiahla prírodná oblasť, ktorá sa rozprestiera okolo pohoria Poľana s hlavným vrcholom rovnomenného názvu. Podpoľanie leží takmer v strede Slovenska. Nemá pevne vymedzené hranice, ale približne ho môžeme vymedziť od západu riekou Hron pretekajúcou od Banskej Bystrice po Zvolen, taktiež od severu oddeľuje pohoria Nízke Tatry a Poľana rieka Hron tečúca z Brezna do Ban. Bystrice, z juhu štátna cesta vedúca zo Zvolena do Kriváňa a od východu cesta spájajúca obec Kriváň s Breznom.
Poľana poskytuje ideálne podmienky na pešiu turistiku. Turistické trasy vedú priamo od horskej chaty na Poľane, ale aj z obcí a miest pod Poľanou, z Hrochote, Detvy a Hriňovej. Dominantou všetkých túr je samotná Poľana (1.458 m) pozostatok stratovulkánu, ktorý sa po skončení aktívnej sopečnej činnosti prepadol. Dno krátera tvoria dnešné Kyslinky, ku ktorým vedie kvalitná cesta z obce Hrochoť. Severnú časť bývalej sopky tvorí dnešný Ľubietovský Vepor.
Výlet na Poľanu pešo, na výkonnom bicykli, alebo autom
Na vrchol Poľany sa dostaneme z rázovitého mestečka Hriňová z miestnej časti Bystrô, nazývanej miestnymi aj Staré sídlisko, o ktorej sa hovorí v úvodnom vtipe, cez Priehalinu ku koniciam, čo je križovatka troch rôznych prístupových ciest. Tu sa všetky tri cesty spájajú. Nahor vedie už len jedna cesta, ktorá je úzka, ale pomerne dobre značená, prejazdná aj autobusom. Iná prístupová cesta z Hriňovej na vrch Poľany vedie popri hriňovskej priehrade, odtiaľ strmo nahor ku koniciam, alebo miernejším obchvatom smer Snohy tiež ku koniciam, kde sa napája na cestu zo sídliska Bystrô. Na Poľanu sa môžete dostať aj turistickým chodníkom z Detvy cez Kaľamárku po červenej turistickej značke, alebo cez Skliarovo po modrej turistickej značke, prípadne z Hrochote cez Žiarec a sedlo Jasenovú, ale musíte počítať s takmer celodennou túrou, ktorá sa odmení nádhernými zážitkami, výhľadmi, či stretom s lesnou zverou. Doporučujem výlet na výkonnom bicykli.
Poľana je príležitosťou na vyžitie náročných priaznivcov horskej cyklistiky. Medzi Detvou a Hriňovou vedie množstvo cestičiek so spevneným, prevažne asfaltovým povrchom, ktoré spájajú osady (lazy) známe pod miestnymi názvami Skliarovo, Priehalina, Snohy, Krivec a podobne. Cyklotrasy vedúce po týchto cestách sú dobre značené, treba však počítať s tým, že terén je hornatý a vyžaduje určitú fyzickú kondíciu, najmä ak máte namierené až na samotnú Poľanu. Pri cyklo výletoch po hriňovských lazoch na horskáči sa neurazte, ak okolo vás prefrčí miestna ženička na starej ukrajine s kandličkou a taškami na kormáne.
Ak vás láka jazda na koni, prídete si na svoje v obci Látky, ktorá leží iba pár kilometrov nad Hriňovou. Na Látkach sa môžete zúčastniť kurzov jazdy na koňoch s možnosťou niekoľkodňových jazdeckých vychádzok po okolí. V neďalekej obci Sihla, ktorú objavíte na ceste z Hriňovej do Čierneho Balogu, je rozšírený chov huculských plemien koní. V posledných rokoch sa v obci Sihla každoročne v lete organizujú súťaže v jazde na koni spomínaných plemien, spojené s kultúrno-spoločenským sprievodným programom. Do obce Látky sa dostanete z Hriňovej odbočením na Detviansku Hutu smer Kokava. Cez obec Sihla vedie asi najrozbitejšia asfaltka na Slovensku z Hriňovej smerom na Brezno.
Zaujímavosti a prírodné útvary v okolí Poľany
V okolí Poľany, ktorá patrí k najväčším vyhasnutým sopkám v Európe sa nachádzajú zaujímavé skalné výtvory, ktoré tu vznikli počas aktívnej sopečnej činnosti Poľany. Kedysi v neogéne pred miliónmi rokov jej výška dosahovala odhadom až 4.000 metrov, dnes v značne erodovanej podobe len 1.458m n.m. Dno niekdajšieho krátera sa nachádza v oblasti obce Kyslinky, ležiac v nadmorskej výške 750 m. Bohato zalesnené pohorie Poľana bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť od roku 1981. Vulkanizmus vytvoril mnohé zaujímavosti a prírodné útvary v okolí Poľany. Medzi najznámejšie patrí napríklad známy Bátovský balvan, ležiaci pri ceste na Kyslinky v Hrochotskej doline, Kaľamárka, Melichova skala, ako aj neďaleká jaskyňa Abčina, známa aj ako Jánošíkova skala.
Na južnej strane Poľany leží asi najznámejší skalný útvar Kaľamárka, skalný masív Kopa a neďaleká Melichova skala. Ku Kaľamárke sa dostanete popri detvianskom amfiteátri, na ktorom sa každoročne v lete konajú známe detvianske folklórne slávnosti, po panelovej ceste vedúcej až k horárni a chatovej osade. Kaľamárka poskytuje ideálne podmienky na skalolezectvo. Je dejiskom majstrovstiev Slovenska v skalolezectve. Kopa a Melichova skala sú dostupné chodníkom pešo z osady Skliarovo.
Neďaleko od horskej chaty na Poľane sa nachádza vodopád Bystrô. Jeho vody padajú z výšky takmer 20 m. K vodopádu vedie zelená turistická značka od prístupovej cesty k horskému hotelu Poľana, začínajúca asi 500 m pod somárskou lúčkou pri hoteli Poľana, na ktorej sa nachádza lyžiarsky vlek. K vodopádu sa dá prísť aj od juhu po červenej turistickej značke od cesty spájajúcej Skliarovo a Hriňovú. Táto prístupová cesta je však dlhšia. Potôčky tečúce z Poľany sú také čisté, že vody sa možno napiť priamo z potoka priehrštiami. Pstruhov žijúcich pod kameňmi nevyťahujte z vody, sú potvrdením čistoty potoka, ale miestny horár nikdy nespí.
Hrady a zámky pod Poľanou
Obdivovatelia hradov a zámkov sa môžu zastaviť na prehliadke expozície Slovenskej národnej galérie na známom Zvolenskom zámku, alebo môžu navštíviť zrúcaniny neďalekého Pustého hradu v blízkych lesoch pri okresnom meste Zvolen. Rekonštrukcia zrúcaniny neďalekého Vígľašského zámku ukazuje ako správne pristupovať k národnému dedičstvu a ako by mal štát pokračovať v starostlivosti o pamiatky. Milovník histórie a hradov si určite urobí krátku odskočku z Podpoľania do neďalekého Divína na prehliadku zrúcanín Divínskeho hradu, ktorý už leží v Slovenskom Rudohorí, ale od Poľany len čoby kameňom dohodil. Okolité krajiny Európy majú podstatne vyššie príjmy z turizmu ako my, mali by sme sa od nich poučiť. Pritom zrúcaninami sa Slovensko len tak hemží, preto ich oprava je časťou cesty k prilákaniu zahraničných turistov na Slovensko.
Medzi hradmi je najatraktívnejší Pustý hrad pri Zvolene. Posledné archeologické výskumy dokazujú, že Pustý hrad bol rozsiahlejší ako uvádzaný najväčší Spišský hrad. Na Pustý hrad sa dostanete len pešo po náučnom chodníku začínajúcom za zimným štadiónom vo Zvolene. Späť je možné použiť prístupovú lesnú cestu cez Mokraď a Červený medokýš, kde sa osviežite kvalitnou minerálkou vyvierajúcou priamo z vrchu pod hradom, žriedlo je na brehu Hrona. Na návštevu Pustého hradu si treba rezervovať 4 hodiny. Z Pustého hradu je nádherný výhľad na okolité hory a celú Zvolenskú kotlinu.
K Vígľašskému zámku, ktorý sa v súčasnosti intenzívne rekonštruuje aj k zrúcanine hradu Divín vedie dobrá prístupová cesta. Pri Vígľašskom zámku môžete zastať autom priamo pri bráne. Tesne pred vstupom na Divín si však musíte trochu vyšliapať strmým chodníkom. Na prehliadku Divínskeho hradu si stačí rezervovať približne 2 hodiny. Z rujín je krásny výhľad na známe rekreačné stredisko pri Ružínskej priehrade, tiahnucej sa medzi obcami Ružiná a Divín. Starostlivosťou o ruiny sa snáď začína nová éra prístupu ku kultúrnemu a historickému dedičstvu na našom území. Mnoho skvostov doposiaľ iba chátralo, ale možno práve Vígľaš a Pustý hrad budú o niekoľko rokov lákať turistov, ako napríklad zachovalý Zvolenksý zámok.
Aktivity, kultúrne a folklórne podujatia pod Poľanou
Priaznivci kultúrnych podujatí a folklóru iste evidujú vo svojich kalendároch termín Detvianskych folklórnych slávností pod Poľanou, ktoré majú dlhoročnú tradíciu a patria k vrcholom folklórneho leta na Slovensku spolu s podobným folklórnym podujatím vo Východnej. Tieto slávnosti sa konajú každoročne v prvej polovici leta na amfiteátri v Starej Detve. Súčasťou slávností bývajú aj výstavy ľudových remesiel a umenia, spojené s ukázkou výroby žinčice a bryndze. Zároveň v kultúrnom dome v Detve prebieha pre záujemcov aj bezplatná výučba ľudových tancov, ktorá sa z roka na rok teší stále väčšiemu záujmu. Vystúpenia folklórnych súborov z celého Slovenska sa začínajú v podvečerných hodinách a zábava často končí až neskoro ráno. Až v Detve na vlastné oči pochopíte, ako silno je národ Slovenský spätý s folklórom. Mladí, starí, v krojoch i oblekoch, z okolia i z ďaleka, z vidieka i veľkomiest sem prichádzajú davy priaznivcov ľudovej hudby, spevu a tanca.
Podpoľanie a Horehronie oddeľuje rieka Hron počínajúc mestom Brezno až po Zvolen, kde sa zlieva s riekou Slatina. Od Brezna len 8 km sa nachádza svojrázna obec Čierny Balog, vzdialený z Hriňovej asi 30 km, ktoré sa oplatí absolvovať buď náročnou pešou túrou cez horské hrebene, alebo po spomínanej rozbitej asfaltke cez Sihlu, aby ste sa mohli previesť Čiernohronskou železnicou z Chvatimechu do Čierneho Balogu až po osadu Vydrovo. Táto miestna atrakcia je ozajstným zážitkom s nádychom romantiky, histórie a poznania života minulých drevorubačov. Vo Vydrove zriadili pred niekoľkými rokmi lesnícky skanzen. Pri návšteve tohto skanzenu pochopí návštevník význam lesa pre život človeka. Na prehliadku skanzenu si treba rezervovať 3 až 4 hodiny.
Keď ste už v Čiernom Balogu, stačí zájsť do miestnej časti Dobroč, odkiaľ sa smerom na juh rozprestiera Dobročský prales. Na prechádzku Dobročským pralesom si rezervujte približne 2 - 3 hodiny času. Víkendový pobyt, alebo aj dlhší čas trávenia dovolenky v kraji pod Poľanou zaručene navodí pokoj, kľud, voľne plynúci čas, čistý vzduch ( ktorý by sa dal aj predávať ), zachovalá príroda sú prednosti, ktoré dobijú vaše "batérky". Prírodné prostredie v dobrej kondícii a zachovalom stave potvrdzuje vodná nádrž Hriňová, ktorá zásobuje najkvalitnejšou pitnou vodou až ďaleké južné Fiľakovo.
Fanúškovia lietania, bezmotorového lietania alebo paraglidingu môžu lietať na športovom letisku v rázovitej obci Očová. Letisko sa nachádza v západnej časti pri ceste vedúcej z Očovej do Zolnej. Nad letiskom sa vypína nie príliš vysoký kopec, ktorý je na nenáročný paraglajding postačujúci. Vyhliadkové lety si radšej vopred dohodnite s obsluhou letiska, za priaznivých podmienok sú takmer vždy možné. Po návšteve letiska pokračujte ďalej po ceste na Zolnú, hneď po príchode do obce odbočíte vľavo akoby do poľa a prídete ku pamätníku v tvare leteckého krídla. Pamätník symbolizuje povstalecké letisko Zolná, ktoré tu bolo zriadené v roku 1944 počas Slovenského národného povstania.
Milovníci vodných športov môžu využiť vodné plochy na Môťovskej priehrade vo Zvolene alebo vodnú nádrž Ružiná. Na divínskej strane ružínskej priehrady sa počas celého leta konajú rôzne akcie, kultúrne vystúpenia, športové súťaže. Kým na Môťovskú priehradu si musíte doniesť vlastné člny a deky, na ružinskej priehrade je požičovňa člnov a vodných bicyklov v oboch rekreačno-dovolenkových strediskách Divín aj Ružiná. Priehrada patrí k najlepšie vybudovaným rekreačným vodným zariadeniam ešte z predchádzajúceho režimu a tento status si rekreačná oblasť udržuje aj v súčasnosti.
Ak do kraja pod Poľanou zavítate v zimnom období, môžete vyskúšať napríklad lyžovanie na nenáročných zjazdovkách, ktoré sú roztrúsené takmer v každej zo spomínaných obcí. Lyžovanie v Hriňovej umožňuje aj večernú lyžovačku pri umelom osvetlení. Lyžiarske vleky sú na Látkach, Sihle aj na samotnej Poľane. Pri vydarenej zime si užijete kľud na lyžiach za rozumné ceny. Ubytovanie v penziónoch na súkromí, alebo aj v hoteloch si môžete dojednať priamo na mieste, nakoľko Podpoľanie v zime si ešte len hľadá svoje miesto v cestovnom ruchu a rozhodne nepatrí k rušným zimným destináciám.
Mapa Poľana a Podpoľanie
Hranice Podpoľania možno na mape Poľany viesť približne spojnicou miest Detva, Hriňová Lom n. Rimavicou, Sihla, Čierny Balog, Hronec, Podbrezová, Slovenská Ľupča, Poniky, Hrochoť, Očová, Zvolenská Slatina. Chránená krajinná oblasť Poľana s rozlohou 20.000 ha zasahuje do okresov Detva, Brezno, Banská Bystrica a Zvolen.
Autor: Ilém Hárniš Tulák,
Návrat na domovskú stránku - Slovensko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára